Mikrobióm

Mikrobióm- zdravie začína v črevách

Mikrobióm- zdravie začína v črevách

Predstavte si ranné rušné veľkomesto. Chodníky zaplavené ľuďmi, ktorí sa ponáhľajú do práce, do
školy alebo na stretnutia. Teraz si to isté predstavte na mikroskopickej úrovni a máte obraz o tom,
ako vyzerá mikrobióm v tele každého z nás.

Kde to všetko začalo?

O tom, že zdravie má pôvod v črevách, vedel už slávny staroveký lekár Hippokrates. Štúdie rozmanitosti
ľudského mikrobiómu neskôr začal holandský obchodník a vedec Antonie van Leewenhoek, známy
ako „otec mikrobiológie”. V 80. rokoch 17. storočia porovnával svoju orálnu a fekálnu mikrobiotu,
pričom si všimol značné rozdiely v mikróboch u seba, ale aj rozdiely u zdravých a chorých jedincov
[1]. Významným medzníkom v mikrobiológii bolo zistenie nemeckého lekára a mikrobiológa
Roberta Kocha, ktoré vysvetľovalo pôvod ochorení u ľudí a zvierat ako dôsledok mikrobiálnej
infekcie.Výskumy vedené v minulom storočí však ukázali, že len malá časť mikroorganizmov je spojená s
ochorením alebo patogenitou. Veľká časť mikróbov je však potrebná pre správne fungovanie
organizmu. Medzi kľúčové úlohy patrí správne fungovanie imunitného systému, poskytovanie živín
pre naše bunky alebo zabránenie hromadenia škodlivých baktérii a vírusov [2].
Odborný termín „ľudský mikrobióm“ použil ako prvý v roku 2001 americký molekulárny biológ a
nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Joshua Lederberg. Tento vedec pomenoval spoločenstvo
komenzálnych (spolu žijúcich), symbiotických a patogenných mikróbov, t. j. mikrobiálnu
mikroflóru, ktorá osídľuje päť súčastí ľudského tela, a to nosovú sliznicu, ústnu dutinu, pokožku,
tráviaci a močovo-pohlavný trakt [3] .

Čo je to mikrobióm?

Mikrobióm je organizované spoločenstvo biliónov mikroorganizmov (tzv. metagenóm) tisícok
rôznych druhov. Patria sem nielen baktérie, ale aj huby, parazity, vírusy, kvasinky, prvoky a roztoče,
tzv. mikroflóra.
U zdravého človeka tieto mikroorganizmy pokojne koexistujú, pričom najväčší počet sa nachádza v
tenkom a hrubom čreve. Mikrobióm možno označiť aj ako podporný orgán, pretože má úlohu vo viacerých kľúčových procesoch v ľudskom tele.

Ak nastane zmena v zložení črevného mikrobiómu,
začnú sa premnožovať patogénne druhy a rozvinú sa typické príznaky viacerých ochorení,
hovoríme o tzv. dysbióze [4] .

Zloženie mikrobiómu je čiastočne podmienené geneticky a počas života sa mení. Ľudské telo sa
preto môže považovať za organizmus s dvojitým genómom, ľudským a mikrobiálnym. Napriek
tomu, že sa mikrobióm dedí, teda existuje vzťah medzi mikrobiómom a gentoypom človeka, je
ďalej ovplyvňovaný rôznymi ďalšími faktormi. Výrazne sa na ňom podieľa typ pôrodu, dojčenie,
výživa, vek, prostredie a iné. Dieťa narodené cisárskym rezom nie je vystavené „dobrým“
baktériam, ktoré by mohlo získať od matky pri prechode pôrodnými cestami. V druhom roku života
sa mikrobióm stabilizuje. Neskôr môžeme ovplyvňovať už len približne 40 % rastu a rozličnosti
nášho mikro-mesta hlavne kvalitnou stravou, pohybom a duševnou hygienou – zdravým životným
štýlom [5].

Čo prospieva mikrobiómu?

Črevný mikrobióm vekom rastie. S veľkosťou rastie aj rôznorodosť, teda rozdelenie mikrobiálnych
druhov a poddruhov do jednotlivých kategórií.

Typy mikrobiómu

Baktérie môžeme rozdeliť na anaeróbne, ktoré sa
nachádzajú v hrubom čreve, pretože nepotrebujú kyslík (Bifidobacterium, Lactobacillus,
Clostridium a Peptostreptococcus) a aeróbne (Ruminococcus, Bacteroides, Prevotella a
Firmicutes), ktoré pre svoje fungovanie kyslík potrebujú, a preto ich v hrubom čreve nenájdeme.
Čím pestrejšie baktérie si budeme pestovať, tým budeme zdravší a spokojnejší [6]!

 

Potraviny na obnovenie črevnej mikroflóry

Surová strava

Konzumujte najmä ovocie, zeleninu, strukoviny a celozrné
výrobky, ktoré obsahujú veľa vlákniny a podporujú rast zdravých bifidobaktérií. Dostatok
vlákniny napomáha tráveniu, predlžuje vstrebávanie živín, zabráňuje kolísaniu hladiny
glukózy v krvi, stimuluje črevá k väčšej aktivite tým, že zvyšuje objem obsahu čriev.

Fermentované potraviny

Fermentované potraviny ako napríklad jogurty, kyslá kapusta alebo kefír obsahujú
prospešné laktobacily, ktoré chránia naše telo a využívajú sa ako probiotikum.

Potraviny obsahujúce polyfenoly

Polyfenoly sú chemické zlúčeniny, ktoré fungujú ako antioxidanty – chránia organizmus
pred pôsobením voľných radikálov. Známa je aj ich protizápalová aktivita. Vysoké
množstvo nájdeme napríklad v kakau, čaji, horkej čokoláde alebo v červenom víne.

Konzumujte potraviny s obsahom prebiotík

Prebiotiká predstavujú potravu pre živé baktérie, teda pre probiotiká. Jedná sa o druhy
vlákniny, ktoré dokážu stráviť len prospešné baktérie. Vysoký obsah probiotickej vlákniny
obsahujú artičoky, čerstvé aj lyofilizované banány, špargľa, ovos alebo jablká.

Jedzte celozrnné potraviny a orechy

Mikrobióm je naozaj ako živé dynamické veľkosmesto, ktoré sa môže meniť na dennej, týždennej
alebo mesačnej báze. Všetko závisí od nás akú stravu zvolíme, aké lieky užívame, či cvičíme a od
množstva ďalších enviromentálnych faktorov. V súčasnosti sa množstvo lekárov a vedcov po celom
svete, venujú štúdiu pochopenia širokej úlohy mikrobiómu v zdraví a tiež problémom, ktoré môžu
nastať v dôsledku prerušenia normálnych interakcií medzi mikrobiómom a jeho hostiteľom.

 

Vyhýbajte sa umelými sladidlám, bielemu cukru, lúpanej ryži a výrobkom z bielej múky
obsahujúce lepok.

 

 

Zdroje:
[1] Van Leeuwenhoek A. An abstract of a Letter from Antonie van Leeuwenhoek. About Animals in
the scrurf of the Teeth. Philosophical Transactions of the Royal Society of London. 1684. 14:568–
574.
[2] Merchak A, Gaultier A. Microbial metabolites and immune regulation: New targets for major
depressive disorder. Brain Behav Immun Health. 2020. 9:100169.

[3]https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/biologia/pohlad-genetika-na-mikroorganizmy-v-creve-
cloveka-spolurozhodujuce-o-jeho-zdravi/ (Dátum 19.4.2023)

[4] Ursell, L.K., a kol. Defining the Human Microbiome.2012. Natur Rev. 70(Suppl 1): S38–S44.

[5] den Besten G., a kol. The role of short-chain fatty acids in the interplay between diet, gut
microbiota, and host energy metabolism. 2013. J Lipid Res. 54(9): 2325–2340.

[6] https://www.hsph.harvard.edu/nutritionsource/microbiome/ (Dátum 19.4.2023)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *